Rádiové pozorovanie meteorov sa začalo až koncom druhej svetovej vojny. Vtedy pri diaľkových spojeniach sa zistilo, že meteory môžu odrážať rádiové signály. čitať viac »
Ak chcete rýchlo odhadovať jasnosti, musíte si vytvoriť škálu porovnávacích hviezd na rozličných miestach oblohy. Napríklad Vega v Lýre má 0m, Capella v Povozníkovi má 0m, všetky hviezdy vo Veľkom Voze (okrem najslabšej) majú 2m, najslabšia hviezda má 3m. V hlave Draka je “postupka” jasností hviezd 2m,3m,4m,5m. Zalistujte si v hviezdnom atlase a nájdite si vlastnú škálu porovnávacích hviezd. Odhady jasností meteorov sa veľmi dobre trénujú na preletoch družíc. Jasnosť meteorov porovnávame s hviezdami v rovnakej výške nad obzorom. Presnosť odhadu musí byť 0,5 magnitúdy. čitať viac »
Dáta v tejto tabuľke sú aktualizované v januári 2009. Doba maxima v zátvorkách nie je presne určená. Niektoré roje majú ZHR premenlivé. V tabuľke je najspoľahlivejší údaj Ak sa tento údaj nedá presne určiť, je uvedené ako var.. Roje môžu mať inú dobu maxima, ako je uvedená v tabuľke. U niektorých rojov sa predpokladajú aj iné časy maxima. Takéto roje sú označené hviezdičkou (*) v stĺpci lambda. Pri súradniciach radiantov sú v zátvorkách uvádzané denné zmeny polohy radiantov v stupňoch. Ak tieto hodnoty nie sú známe, v zátvorkách je otáznik (?). čitať viac »
Stopa meteoru odráža rádiové vlny tak ako zrkadlo svetlo. Môžete si to predstaviť asi takto: vysielač je zdroj svetla a stopa meteoru je dlhé zrkadlo. Tak zbadáte svetelný bod na zrkadle. čitať viac »
Pod pojmom pozorovanie pomocou ďalekohľadu my rozumieme pozorovanie preletu meteorov s jasnosťou nižšou ako je jasnosť meteorov pozorovaných voľným okom alebo pomocou fotografie. Takto sa dajú dosiahnuť výsledky porovnateľné s radarovými pozorovaniami. Výsledky takýchto pozorovaní sú veľmi presné (pozorujeme iba veľmi malé zorné pole). čitať viac »
odtiaľ hodnoty alfa a delta určíme v sústave rovníc (2)Je jediná projekcia, ktorá zobrazuje hlavné kružnice ako priamky. Z toho vyplýva, že aj meteory tam môžeme zakresliť ako priamky. V iných projekciách sa meteory objavia ako časti oblúkov. Pozorovatelia, ktorí kreslia meteory ako priamky vychádzajúce z radiantu na iné mapy ako gnómonické, sú nepoučení o sférickej astronómii… čitať viac »
Tabuľka: Uhlová rýchlosť OMEGA (v °/S) ako funkcia výšky počiatočného bodu meteoru H_b a vzdialenosti D_e medzi koncovým bodom a radiantom pre rôzne hodnoty geocentrických rýchlosti prúdu. H_b je výška začiatočného bodu meteoru nad horizontom. čitať viac »
Obvykle sa častice v prúde meteoroidov pohybujú po podobných dráhach a tak vnikajú do atmosféry rovnobežne vedľa seba. Majú aj rovnakú rýchlosť pohybu a tak my vidíme meteorický roj. Toto má za následok isté charakteristické vlastnosti užitočné pre rozlíšenie rojových meteorov od sporadických. čitať viac »
Ľudia si na uľahčenie orientácie na Zemi utvorili sférický súradnicový systém, pomocou ktorého možno jednoznačne zobraziť zemský povrch, sféru, do zemepisnej mapy. Súradnice, zemepisná dĺžka l a zemepisná šírka j dovoľujú nájsť ktorékoľvek hľadané miesto.
čitať viac »
Miesto, kde budete pozorovať, si musíte cez deň obhliadnuť a pripraviť. V lete z lúky vysekať trávu, v zime upraviť sneh. Terén si upravte tak, aby sa vám čo najlepšie ležalo. Pred pozorovaním sa dohodnite, kto má aké pole na oblohe a kto má aké pozorovacie číslo (ak pozorujete v skupine so zapisovateľom). Hodinu pred začiatkom pozorovania začať s akomodáciou zraku. Dvadsať minút pred pozorovaním zaujmite miesto na pozorovacom mieste, ľahnite si tak, aby ste nemali žiaden rušivý predmet v zornom poli (zapisovateľov stolík a pod.) Medzitým si vaše oči dokonale privykli na tmu a po začatí intervalu môžete hlásiť maximálne limitné magnitúdy. Pozorovanie sa delí na intervaly v dĺžke 1,5 až 3 hodiny. Počas pozorovania sa dajú vyberať prestávky. (Odporúčam! Raz som pozoroval v kuse 2,5 hodiny a hlásil som pekelné hlúposti). čitať viac »
