V činnosti sú nasledujúce roje (jún je mesiac so zásadnou aktivitou denných rojov):

• Arietids   22.05-02.07 (maximum 07.09?, aktivita vysoká)
• zeta Perseids   20.05-05.07 (maximum 09.06?, aktivita vysoká)
• beta Taurids   05.06-17.07 (maximum 28.06, aktivita stredná)

V grafoch sú neredukované počty meteorov, krivka sporadického pozadia a redukované počty práve o tieto sporadické. Krivka sporadického pozadia bola zobraná z radarových pozorování Schmidta, krivku nafitoval Jakub Koukal na dáta z mesiacov, kde je zanedbateľná aktivita rojov (napr. február a marec). Takto sa zistil redukčný koeficient voči dátam z pozorovania Schmidta.
Jakub dáta rozdelil  do dekád. Takto prehľadne vidieť aktivitu. Posledná dekáda ešte nie je uzavretá.

Dáta medzoi 15.6.-18.6 sú nerelevantné, radar mal výpadok, naopak 5.6.2010 je zreteľne viditeľný peak aktivity….

Za spracovanie ďakujem Jakubovi Koukalovi. Článok budeme aktualizovať.

Update 12.6 2010 o 7:00.
Meteor zachytili aj kamery poľskej bolidovej siete.
Podľa Pavla Spurného z AsÚ AVČR Ondřejov je málo pravdepodobné, žeby mohlo niečo dopadnúť na povrch Zeme. Viac budeme vedieť v priebehu budúceho týždňa, keď spracuje ďalšie zábery z kamier.
Update 13.6 o 14:30.
Peter Vereš z fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave nám zaslal aj videá preletu meteoru. Videá nájdete aj na stránke AGO Modra.

Video z AGO Modra

Video z Arboréta Mlyňany (vzdialené 80 km od Modry)

Update 30. 6. 2010 o 10:00

Pavel Spurný spracoval snímky z troch bolidových kamier (Stará Lesná, Červená Hora a Kunžak) a podarilo sa mu vyrátať presnú dráhu bolidu. Dáta sú získané s veľkou presnosťou. Meteor celou dráhou preletel nad Slovenskom.
Tu sú základné informácie o atmosférickej dráhe

Začiatok (výška, dĺžka, šírka, v druhom riadku sú chyby):
91.989  19.42172  49.44662
0.022   0.00065   0.00039

Koniec (výška, dĺžka, šírka):
26.604  19.21285  49.17633
0.009   0.00027   0.00017

Sklon dráhy: 63.27 stupňov (relatívne strmá dráha)
Dĺžka svetelnej dráhy: 74.07 km
Trvanie: 3.4 s
Vstupná rýchlosť: 25.73 +/- 0.02 km/s
Maximálni absolútna (100km) jasnosť: -10.1 mag
Vstupná hmotnosť: cca 12 kg

Na povrch Zeme dopadol len veľmi malý meteorit. Pavel Spurný jeho hmotnosť odhaduje na cca 30 gramov (ale viac asi nie). Dopadová oblasť je určená celkom presne, naneštastie ide o ťažko prístupný terén. Kto má záujem hľadať ten meteorit, nech sa prosím ozve Jurajovi Tóthovi alebo nech mi napíše na mail (ladislav.balint@gmail.com). Toto je potrebné kvoli koordinácii pri hľadaní a zhromažďovaní dát. Juraj dopadovú oblasť dobre pozná a rád poskytne cenné informácie o teréne a mieste dopadu a aj o tom, ako treba hľadať meteority
Na obrázku je vidieť dráhu meteoru.

Stanice bude provozována na Hvězdárně Kroměříž, kde bude využíváno plné zorné pole objektivu (85^o x 65^o), nebo z okrajové části Kroměříže v panelové zástavbě (zorné pole maxi-málně 60^o x 45^o).

Vzhledem k faktu, kdy stanice je v provozu i v nepříznivých povětrnostních podmínkách (Lm nižší jak +4,0^m, oblačnost vyšší jak 50%), byly do zpracování pozorování zavedeny dva časy provozu stanice, a to čas celkový (T_celk), zahrnující celkovou dobu provozu, a čas efektivní (T_eff), který je definován v rámci zvyklostí IMO pro vizuální pozorování (Lm vyšší jak +4,0^m a oblačnost nižší jak 50% zorného pole). V případě začátků a konců provozu stanice v jednotlivých nocích byly jako limitní časy pro T_eff brány v úvahu časy pro nautický soumrak na 50^o s.š. a 15^o v.d. V květnu 2010 byla stanice v provozu celkem 12 nocí, T_celk byl 42,38 hodiny, T_eff byl pak pouze 18,28 hodiny, zaznamenáno bylo celkem 17 meteorů (0,92 meteoru na jednu hodinu T_eff). V červnu 2010 (do 9.6.2010 včetně) byla stanice v provozu celkem 6 nocí, T_celk byl 28,70 hodiny, T_eff byl již 19,67 hodiny, zaznamenáno bylo celkem 61 meteorů (3,10 meteoru na jednu hodinu T_eff). Nejjasnější zaznamenaný meteor měl -3,3^m, nejslabší pak +2,9^m, dosah Lm pro real time snímky oblohy v případně stelárních objektů se pak pohybuje v dobrých nocích mezi +5,0^m a +5,5^m.

]]> http://meteory.sk/?feed=rss2&p=465 0 http://meteory.sk/?p=448 http://meteory.sk/?p=448#comments Thu, 13 May 2010 08:41:55 +0000 Ladislav Bálint http://meteory.sk/wp/?p=448 Hiroshi Ogawa z Nippon Meteor Society oznámil, že jeden japonský pozorovateľ (Hirofumi Sugimoto) pomocou rádia detegoval neobvykle vysokú aktivitu Eta Akvarid.Peak aktivity nastal 5. mája 2010 medzi 20:00 a 22:00 UT. Na grafoch je vidieť výraznú aktivitu. Vodorovná os na grafe zodpovedá jednotlivým slnečným dĺžkam. Jeden bod na grafe zodpovedá hodinovým počtom.

Na ďalšom grafe sú porovnané roky 2004 až 2010.
Náš radar SMRST nezaznamenal nič neobvyklé.

Veľmi ma potešilo, keď som sa s ním stretol a poprosil ho o rozhovor. Žiaľ Juraj nemal príliš veľa času. Musím poďakovat aj Pavlovi Habudovi, ktorý pomohol z otázkami.

Juraj, kedy si sa prvýkrát dozvedel o prelete bolidu nad Košicami? Tušil si, že by z neho mohol dopadnúť meteorit?

Prvýkrát som sa to dozvedel z médií v pondelok (1. marca), čiže deň po prelete. A či som vedel, žeby z toho mohol byť meteorit? Meteor mal extrémnu jasnosť, čiže sme tušili, že by mohlo niečo dopadnúť na povrch, ale nepamätám sa, že by som hneď od začiatku rozmýšľal nad tým, že by mohol dopadnúť meteorit. Ale hneď na ďalší deň sa mi ozval Pavel Spurný z Ondřejova. Oznámil mi, že existujú videozáznamy z preletu meteoru a poprosil ma, či by som tie záznamy neskalibroval. Záznamy boli nasnímané v Maďarsku.

Stále nie sú uverejnené dráhové elementy bolidu. Kto spočítal jeho predbežnú dráhu a dopadovú elipsu?

Celá ta genéza bola taká, že Pavel Spurný a nezávisle na ňom aj Tibor Csorgei skontaktovali maďarských kolegov (z maďarskej astronomickej asociácie) a Antal Igaz navštívil majiteľov videokamier, ktoré nasnímali bolid a urobil prvú kalibráciu záznamov. To sa dialo počas prvého týždňa po dopade. Tieto dáta poskytol Jiřímu Borovičkovi a Pavlovi Spurnému z Ondřejova. Jiří Borovička zrátal predbežnú dráhu a dopadovú oblasť. To samozrejme nebolo hneď, trvalo to tak týždeň. Najviac sa o to zaslúžili kolegovia z Ondřejova.
Dráha bolidu bude uverejnená najprv vo vedeckých časopisoch. Čaká sa aj na spracovanie dát z tretej kamery.

Vypočítalo sa teda miesto dopadu a začala sa pripravovať expedícia na hľadanie meteoritu.

Príprava tejto expedície netrvala príliš dlho. Nebola to naša prvá expedícia, tak sme presne vedeli čo treba robiť. Doslova sme sa rozhodovali z jedného dňa na druhý. Prvýkrát sme boli na predbežnom mieste dopadu (ktoré vyrátal Jiří Borovička) 12. marca. Bol som tam ja a dr. Kornoš. Na mieste dopadu sa ešte nachádzal sneh, tak sme robili také sondovanie. Vyzvedali sme sa miestnych ľudí, či niečo videli alebo počuli. Chceli sme vedieť, či lokalita vyrátaná J. Borovičkom je správna a či sa nám na základe svedectiev ľudí nepodarí spresniť miesto dopadu.
Druhýkrát sme tam boli 20. marca. To bola už prvá oficiálna vyhľadávacia expedícia. Niekoľko dní predtým zliezol sneh a dalo sa už hľadať. Zobrali sme všetky potrebné veci. Napríklad aj vrecúška z igelitu, fotoaparáty a GPS. Vrecúška sme ale zobrali prvýkrát a oplatilo sa, lebo sme meteorit našli
Meteorit hľadali ľudia zo SAV, boli sme tam my z katedry a zúčastnili sa aj ľudia z hvezdární v Žiari nad Hronom, z Banskej Bystrice a z Kysuckého Nového Mesta. Ja som zohnal ľudí z našej katedry (hlavne doktorantov), Ján Svoreň mal na starosti skupinu ľudí z Tatier (SAV) a Stano Kaniansky zohnal ľudí z hvezdární.

Takže ľudia vedeli o tom, že si majú zobrať igelitové vrecúška, aby bez dotyku ľudskej ruky zobrali potenciálny meteorit?

Samozrejme, meteorit by nemal prísť do kontaktu s ľudskou rukou. Môže sa tak kontaminovať prípadný biologický obsah. Ja som svoj prvý nájdený meteorit zobral do rúk. Neveril som totiž či to je vôbec on. Poťažkal som ho, prezrel som si ho zo všetkých strán, ale nasledujúce meteority sme už poctivo brali bez dotyku ľudských rúk.

Koľko ľudí hľadalo meteority?

Nemám presnú štatistiku, ale šlo o 30-40 ľudí.

Nemáme veľa meteoritov nájdených na základe výpočtov dráhy meteoru. Na území Česka a Slovenska sa našlo koľko meteoritov? Prvý bol meteorit Příbram. Ktoré boli ďalšie?

Ďalší bol meteorit Morávka, tento meteorit je tretí v poradí. Nad územím Slovenska však preletelo viac bolidov, kde sa vyrátala dopadová oblasť, meteority sa však nenašli. Šlo napríklad o meteor Zvolen alebo Martin

Veril si tomu, že sa vám podarí meteorit nájsť? Dráha a dopadová oblasť bola určená menej presne ako pri iných dopadoch.

Na každú expedíciu ideme s veľkým očakávaním, aj napriek tomu, že na iných expedíciách sme nenašli meteorit. Nikto z nás nebol nejak negatívne naladený. Predtým sme hľadali meteorit Morávka (jeho hlavné teleso). Podľa predpokladov J. Borovičku mal meteorit zaletieť až nad Slovensko. Hľadali sme aj meteorit Martin. Ten sme hľadali 2 roky a bez úspechu.

Takže koľko hodín si neúspešne hľadal meteority?

Na hodiny to neviem odhadnúť ale niekoľko týždňov určite. Súhrne to môže byť asi 2 mesiace.

Nie je jednoduchšie hľadat meteority na Sahare alebo v Antarktíde? Nie je tam tráva, nie je tam žiadny hornatý terén.

To určite jednoduchšie je, ale na Sahare a Antarktíde nie je bolidová alebo video sieť, takže nezistíme presne miesto dopadu. V austrálskej púšti už však vzniká takáto sieť. V Sudáne síce našli meteorit po dopade planétky 2008 TC3, ale tu mali vedci k dispozícii presné dráhové elementy.

Veľkú časť práce odviedli maďarskí astronómovia. Je pre nich pripravená odmena?

Samozrejme áno. Českí a maďarskí kolegovia odviedli obrovský kus práce, tak časť meteoritu bude dopravená v súlade zo slovenskou legislatívou do českých a maďarských múzeí.

Skús opísať pocity jedným slovom. Aké to bolo?

V prvom okamihu po nájdení meteoritu som necítil žiadne emócie. Tie prišli neskôr. Ale najviac sa mi páčila spolupráca so všetkými kolegami. Vôbec neboli žiadne problémy.

Sú urobené nejaké mineralogické a chemické analýzy? Podľa všetkého ide o obyčajný chondrit.

Boli urobené prvé analýzy. Dr. Haloda z Českej geologickej služby urobil na jednej vzorke meteoritu predbežnú analýzu. Podľa všetkého je to skutočne chondrit. Ale ešte predtým sa urobila analýza na kozmogénne izotopy. Tá sa urobila v podstate hneď po nájdení meteoritu (25. marca). A potvrdila mimozemský pôvod vzorky. Ďalšie analýzy sa robia v prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a v geologickom ústave Dionýza Štúra. Tam budú urobené kompletné mineralogické analýzy. Ďalšie analýzy sa pripravujú.

Budú sa hľadať ďalšie úlomky meteoritu Košice?

Teraz mapujeme pádovú oblasť a skúsime podľa rozdelenia meteoritov (podľa hmotnosti, podľa frekvencie a hustoty) rekonštruovať tmavú fázu letu ale aj tú svetelnú. Bolo tam viacero fragmentačných fáz.

Zariadenie

Použite FM prijímač s digitálnym ladením a s možnosťou pripojenia tieneného kábla z antény. Odporúčané sú smerové antény typu Yagi. Tu je príklad antény pracujúcej na frekvencii 70 MHz (prevzaný z www.imo.net).

Ale môžete vyskúšať aj iné typy antén. Anténu pripojte k prijímaču pomocou koaxiálneho kábla. Antény typu Yagi sú veľmi populárne aj medzi rádioamatérmi. Veľmi ľahko sa postavia a sú smerové. Typický vyžarovací diagram je na tomto obrázku (prevzany z www.cq.sk).

Ak máme anténu blízko povrchu, vyžarovací diagram sa zdeformuje. Čím je anténa vyššie nad povrchom, tým je skreslenie menšie. V ideálnom prípade máme tenký lalok diagramu tesne nad vodorovnou rovinou. Pri použití antény zistíme, že vyžarovanie antény ovplyvňuje reliéf povrchu, blízke budovy.
Anténu všeobecne môžeme orientovať dvoma smermi. Podľa IMO sa najviac používa horizontálne položená anténa nasmerovaná priamo na vysielač. Takto zachytíme signál z veľmi vzdialených vysielačov (až do 2000 km), čiže zachytíme veľmi vzdialené meteory. Môžeme položiť anténu vertikálne (nasmerujeme ju na zenit). Takto síce zachytíme menej meteorov; väčšina z nich je v blízkosti pozorovacieho miesta. Asi najlepší spôsob je nasmerovať anténu na vysielač v 45° uhle na vodorovnú rovinu …
Ak nemáte dostatočne citlivý prijímač, skúste použiť externý RF-predzosilňovač. Je vhodné používať tento predzosilňovač s vhodným pásmovým filtrom.

Vyhľadanie pozorovacieho kmitočtu

Najprv prehľadajte celé pásmo. Zapíšte si všetky frekvencie, kde nie je hovorené slovo, alebo hudba. Mali by ste počuť iba šum. Pre istotu otáčajte anténu okolo vlastnej osi (360°).
Ak budete mať šťastie, nájdete niekoľko frekvencií, kde je iba šum. Tieto frekvencie môžeme používať. Ak sa vám to nepodarilo, máte dve možnosti. Presuňte svoje zariadenie inde. Alebo si zožeňte drahšiu, smerovejšiu anténu a znovu prehľadajte všetky frekvencie. Ak ani smerová anténa nefunguje, znovu skúste zmeniť polohu, alebo skúste inú frekvenciu.
Je to pomerne obtiažne, mám doma v Humennom 5 prvkovú anténu a vyladím rádio TWIST na frekvencii 91,1MHz. Vysielač je v Liptovskom Mikuláši a vysiela s výkonom 1 kW. Ale FUNRadio zo žilinského vysielača už nevyladím, a to vysiela s podstatne väčším výkonom (na 99,2MHz, výkon 25kW). Nevyladím ani banskobystrický vysielač (na 104,0MHz, výkon 90kW). Mimochodom, ešte som žiaden meteor na týchto frekvenciách nezachytil…
Podarilo sa vám nájsť niekoľko vhodných frekvencií, ale neviete, ktorým smerom máte natočiť anténu? Ostáva už len zistiť, či na týchto frekvenciách vysiela nejaká rozhlasová stanica. Skúste sa pozrieť na teletext Slovenskej televízie na stránku 876, alebo na www.vysielace.sk. Vyberajte stanice s výkonom aspoň 30 kW. Pri vyhľadávaní vhodnej frekvencie dávajte pozor na interferencie. Ak chcete skúsiť zachytiť (a aj pozorovať) odrazy signálov od vzdialenejších rádiových majákov, skúste nájsť vhodný maják v tomto zozname.

Nastavenie

Nájdite si na vhodnej mape polohu vysielača a polohu vášho prijímača. Zapíšte azimut “naladeného” vysielača. K stredu antény priložte kompas alebo buzolu. Dávajte si pozor, ak anténny stĺp alebo anténu máte zo železa, kompas ukazuje nezmysly… Otočte anténu na vysielač (podľa azimutu zisteného z mapy).
Podľa(už žiaľ neexistujucej stranky www.meteorscatter.net) nezachytíte najviac odrazov signálu priamo na línii vysielač-prijímač, ale z dvoch oblastí (na tejto stránke ich nazvali two “hot spot” regions ) vzdialených 50 – 150 km na obidve strany od stredu línie vysielač-príjímač. Ak používate anténu s malým počtom prvkov a chcete zachytávať odrazy z vysielača vzdialeného viac ako 1200 km, údaje v tabuľke vás nemusia zaujímať a anténu nasmerujete presne na vysielač a skloňte anténu v 45° uhle vzhľadom na vodorovnú polohu. Ak používame viacprvkové antény a pri vysielačoch vzdialených menej ako 800 km pre všetky antény toto môže radikálne ovplyvniť výsledok pozorovania.
V tejto tabuľke nájdete optimálny sklon antény a mieru odchýlky v nasmerovaní na vysielač:

Pozorovanie

“Počúvate” šum. Keď preletí meteor, môže ale aj nemusí vyprodukovať signál (to závisí od uhla preletu). Takto môžeme zachytiť aj meteory až do 8^m (vizuálne). Najslabšie meteory sa prejavujú ako veľmi krátko trvajúce signály (asi štvrtina sekundy). Znie to ako buchnutie, úder alebo cvrlikanie. Pri dlhšie trvajúcom signále už počujeme útržky hudby alebo hovoreného slova. Signál je veľmi čistý a zreteľný, jeho začiatok a koniec je náhly. Takto môžeme zachytiť aj lietadlá: ich signál je odlišný, postupne zvyšuje a znižuje svoju intenzitu.

Počas pozorovaní nemeňte polohu a smer antény, ani frekvenciu na prijímači.

Priemerný očakávaný počet meteorov je najnižší okolo šiestej večer (asi 6) a najvyšší okolo šiestej ráno (asi 60). Samozrejme, ak je v činnosti veľký roj, frekvencia sa zvyšuje.

Pozorovací interval by mal mať dĺžku 1 hodina. Ak pozorujete kratšie, údaje nie sú vhodné pre ďalšie analýzy.

Takto môžete “počúvať” meteory 24 hodín denne. Najväčšiu aktivitu pozorujeme v 12 hodinovom intervale od polnoci k poludniu. Ak je v činnosti veľký meteorický roj, hodinové počty počuteľných aj pozorovateľných meteorov prudko narastajú. Môže nastať aj prípad, že rozhlasový prijímač je úplne zahltený odrazenými signálmi; počujete neprerušovaný signál vzdialenej stanice. Je jasné, že v takomto prípade nedokážeme určiť hodinovú frekvenciu. Takéto prípady sú (našťastie) veľmi zriedkavé.

Zaznamenávanie údajov

Najjednoduchší spôsob je rátanie počtu meteorov bez ohľadu na dĺžku trvania signálu. Ak signál je dlhší ako 1 sekunda, zaznamenajte si to do poznámok alebo na iný kus papiera.
Dlhšie trvajúce signály (viac ako 5 sekúnd) počujeme pri prelete veľmi jasných meteorov (-1^m a viac). Dĺžka počuteľného signálu závisí aj od frekvencie, na ktorej pozorujeme. Najdlhšie trvajúce signály pozorujeme na frekvencii asi 50 MHz. Skúste pozorovať meteory aj vizuálne. Určite zbadáte meteor, ktorý môžete priradiť k “rádiovému meteoru”.

Limitné magnitúdy (jasnosti najslabších hviezd viditeľných voľným okom) sa podľa IMO určujú zratúvaním hviezd v trojuholníkoch.
Tmavšia obloha a citlivejšie oči = viac zbadaných meteorov. Aby sa vaše pozorovania dali použiť na vedecké analýzy, musí sa zaviesť kvantitatívna charakterizácia napozorovaných údajov. Limitná magnitúda sa charakterizuje ako jasnosť najslabšej pozorovateľnej(periférnym videním) hviezdy v zenite. Poznámka, limitná magnitúda je individuálna!! (závisí od toho, či pozorovateľ má očné vady …). Nebuďte prekvapení, ak na tom istom mieste rôzni pozorovatelia majú rôzne magnitúdy. Je to viac pravidlom ako výnimkou. Zapisujte vaše limitné magnitúdy! Existuje viacero metód na určenie limitnej magnitúdy. Najprv si popíšeme jednu metódu, ktorá je preferovaná viacerými pozorovateľmi meteorov a odporúča ju aj IMO.
V tejto tabuľke nájdete niekoľko hviezdnych polí. Zrátate hviezdy v týchto oblastiach (vrátane rohových). Po pozorovaní prevediete počty hviezd na limitnú magnitúdu pomocou tejto tabuľky. Neopravujte žiadnu hodnotu limitnej magnitúdy. Takto získané limitné magnitúdy charakterizujú priemernú citlivosť vašich očí počas pozorovania. Určite si limitnú magnitúdu na začiatku pozorovania, a potom každých 30-45 minút, aj keď tam nie je žiadna významná zmena. Takto sa dajú redukovať náhodné chyby vo výpočtoch.
Mali by ste preferovať oblasti blízko vášho pozorovacieho poľa, a používať prinajmenšom dve, alebo radšej tri oblasti pre každé zistenie limitnej magnitúdy. Oblasti by mali mať výšku aspoň 40° nad horizontom. Zaznamenajte si čas odhadu, číslo poľa a počet hviezd.

Oblasti blízko mliečnej dráhy napr. oblasť 14 môže spôsobiť systematický výskyt vyšších limitných magnitúd, lebo rátate slabšie hviezdičky, ktoré sú súčasťou mliečnej dráhy. Tento efekt je pozorovateľný pri magnitúdach vyšších ako 6,0 mag.

Ale môžete si vytvoriť vlastnú škálu slabých hviezd, aby ste mali kontrolu, akú limitnú magnitúdu vidíte.
Napríklad v hlave Draka si spravíte uhlopriečku. V priesečníku je hviezda o jasnosti 5,5^m. V súhvezdí Malý Voz tesne vedľa druhej hviezdy v obrazci súhvezdia od Polárky je hviezda jasnosti 5,8^m. Ďalšie si môžete vyhľadať v hviezdnych atlasoch (existujú aj verzie pre PC a dokonca bežia aj pod Windows aj v Linuxe). Mne sa veľmi pozdáva program s názvom Cartes du Ciel. Všímajte si hviezdy, ktoré sú vedľa hviezd tvoriacich obrazec súhvezdia, alebo také hviezdy, ktoré bez problémov nájdete na mapke aj na oblohe. Nesmú to byť červené hviezdy a premenné hviezdy!
Pri horších podmienkach (limitná magnitúda je 5 a menej magnitúd) je určovanie limitných magnitúd podľa IMO pravdepodobne menej presné. v takom prípade je vhodnejšie určovať limitné magnitúdy priamo podľa vhodnej mapky.

Livius popisuje pád meteoritického deště v Albánských horách nedaleko Říma, který tak zapůsobil na římsky senát, že rozhodl, aby byly uspořádány desetidenní státní oslavy jako díkuvzdání bohům za to, že odvrátili ohnivý déšť do pustého pohoří a zachránili tak město před zkázou. Rovněž slavné bitvě u Aigos Potamoi na thráckém Chersonésu r.405 mezi Athéňany a Spartou předcházel pád meteoritu. Obě strany si vykládaly tento jev způsobem pro ně příznivým. Došlo k nešťastné bitvě, při níž bylo athénské loďstvo zničeno a tím byl podstatně ovlivněn výsledek třicetileté peloponéské války o vládu nad Řeckem.

Heny Zíková

Zem sa stretne s prúdom častíc, ktoré vyvrhla kométa 45P/Honda-Mrkos-Pajdušáková (materské teleso roja) v roku 1964, len 2,84 dňa po tom, ako Zem pretne dráhu kométy.

Toto stretnutie a pretnutie dráhy sa bude odohrávať v kolmom priemete (priemet do roviny dráhy Zeme). Častice budu len 0,00037 AU (55 500 km) od dráhy Zeme. Meteory by mali vylietavať z teoretického radiantu o súradniciach RA=325,7°; DEC=-10,8°. ZHR by mala byť 20-30. Meteory by mali byť veľmi jasné a budú skôr pomalé (vletia do atmosféry rýchlosťou 25,6 km/s).

Michail na modelovanie použil softvér S. Šanova a S Dubrovského s názvom “Comet’s Dust 2.0″

Najlepšie podmienky na pozorovanie budú v južnej Amerike, ale myslím si, že ani pozorovatelia v Európe nebudú o nič ochudobnení.

Prvé pozorovania, pri ktorých sa podarilo určiť hodinovú frekvenciu, sú z roku 1839, keď Eduard Heis z Münsteru (Nemecko) ohlásil 160 meteorov za hodinu. V ďalších rokoch (až do roku 1858 sa pozorovalo takmer každý rok) pozorovatelia ohlasovali 37-88 meteorov za hodinu. Počty perzeíd však začali narastať. V roku 1861 pozorovatelia hlásili 78-102 meteorov za hodinu. V roku 1863 traja pozorovatelia ohlásili ZHR od 109 do 215.
Giovanni Virginio Schiaperelli (1835-1910) začal hľadať materské teleso tohto roja. Hneď zbadal silnú “podobnosť” medzi parametrami perzeíd a kométy Swift-Tuttle (1862 III). Toto bolo prvýkrát v histórii čo sa podarilo presne určiť materské teleso meteorického roja. Veľmi tomu napomohla vysoká aktivita Perzeíd v rokoch 1861-1863, ktorá bola spôsobená práve tým, že kométa bola v blízkosti perihélia. Obežná doba kométy je okolo 120 rokov. Meteoroidné častice sú síce rozptýlené pozdĺž celej dráhy kométy, ale najvyššia hustota je stále v blízkosti kométy.
V roku 1860 sa začali zisťovať vlastnosti Perzeíd. Pozorovateľov začali zaujímať aj iné údaje ako ZHR. Mnohí pozorovatelia začali zakresľovať dráhy meteorov, aby zistili presnú polohu radiantu. Najviac Perzeíd pozoroval William F. Denning. V rokoch 1869 – 1898 videl 2409 Perzeíd a bol prvý ktorý určil denný posun radiantu. Začiatkom 20. storočia počty Perzeíd začali klesať. Denning v rokoch 1901 až 1910 ohlásil priemernú ZHR 50. V roku 1911 videl 4 meteory za hodinu a v roku 1912 ohlásil ZHR 12. Denning si myslel, že aktivita Perzeíd upadá, ale už o niekoľko rokov ho tento roj presvedčil o opaku. Veľmi silná aktivita Perzeíd bola pozorovaná v roku 1920. ZHR pozorovatelia odhadli na viac ako 200. Materská kométa však bola v blízkosti afélia! V ďalších rokoch už aktivita bola “normálna”. Zvýšená aktivita bola pozorovaná v rokoch 1931 (ZHR 160) a 1945 (ZHR 189). V ďalších rokoch už nebola pozorovaná zvýšená aktivita.
V roku 1901 uverejnil (Monthly Notices of the Royal Astronomical Society, p.161, 11/1901) efemeridy radiantu.