Ak chcete rýchlo odhadovať jasnosti, musíte si vytvoriť škálu porovnávacích hviezd na rozličných miestach oblohy. Napríklad Vega v Lýre má 0^m, Capella v Povozníkovi má 0^m, všetky hviezdy vo Veľkom Voze (okrem najslabšej) majú 2^m, najslabšia hviezda má 3^m. V hlave Draka je “postupka” jasností hviezd 2^m,3^m,4^m,5^m. Zalistujte si v hviezdnom atlase a nájdite si vlastnú škálu porovnávacích hviezd. Odhady jasností meteorov sa veľmi dobre trénujú na preletoch družíc. Jasnosť meteorov porovnávame s hviezdami v rovnakej výške nad obzorom. Presnosť odhadu musí byť 0,5 magnitúdy.

Limitné magnitúdy (jasnosti najslabších hviezd viditeľných voľným okom) sa podľa IMO určujú zratúvaním hviezd v trojuholníkoch.
Tmavšia obloha a citlivejšie oči = viac zbadaných meteorov. Aby sa vaše pozorovania dali použiť na vedecké analýzy, musí sa zaviesť kvantitatívna charakterizácia napozorovaných údajov. Limitná magnitúda sa charakterizuje ako jasnosť najslabšej pozorovateľnej(periférnym videním) hviezdy v zenite. Poznámka, limitná magnitúda je individuálna!! (závisí od toho, či pozorovateľ má očné vady …). Nebuďte prekvapení, ak na tom istom mieste rôzni pozorovatelia majú rôzne magnitúdy. Je to viac pravidlom ako výnimkou. Zapisujte vaše limitné magnitúdy! Existuje viacero metód na určenie limitnej magnitúdy. Najprv si popíšeme jednu metódu, ktorá je preferovaná viacerými pozorovateľmi meteorov a odporúča ju aj IMO.
V tejto tabuľke nájdete niekoľko hviezdnych polí. Zrátate hviezdy v týchto oblastiach (vrátane rohových). Po pozorovaní prevediete počty hviezd na limitnú magnitúdu pomocou tejto tabuľky. Neopravujte žiadnu hodnotu limitnej magnitúdy. Takto získané limitné magnitúdy charakterizujú priemernú citlivosť vašich očí počas pozorovania. Určite si limitnú magnitúdu na začiatku pozorovania, a potom každých 30-45 minút, aj keď tam nie je žiadna významná zmena. Takto sa dajú redukovať náhodné chyby vo výpočtoch.
Mali by ste preferovať oblasti blízko vášho pozorovacieho poľa, a používať prinajmenšom dve, alebo radšej tri oblasti pre každé zistenie limitnej magnitúdy. Oblasti by mali mať výšku aspoň 40° nad horizontom. Zaznamenajte si čas odhadu, číslo poľa a počet hviezd.

Oblasti blízko mliečnej dráhy napr. oblasť 14 môže spôsobiť systematický výskyt vyšších limitných magnitúd, lebo rátate slabšie hviezdičky, ktoré sú súčasťou mliečnej dráhy. Tento efekt je pozorovateľný pri magnitúdach vyšších ako 6,0 mag.

Ale môžete si vytvoriť vlastnú škálu slabých hviezd, aby ste mali kontrolu, akú limitnú magnitúdu vidíte.
Napríklad v hlave Draka si spravíte uhlopriečku. V priesečníku je hviezda o jasnosti 5,5^m. V súhvezdí Malý Voz tesne vedľa druhej hviezdy v obrazci súhvezdia od Polárky je hviezda jasnosti 5,8^m. Ďalšie si môžete vyhľadať v hviezdnych atlasoch (existujú aj verzie pre PC a dokonca bežia aj pod Windows aj v Linuxe). Mne sa veľmi pozdáva program s názvom Cartes du Ciel. Všímajte si hviezdy, ktoré sú vedľa hviezd tvoriacich obrazec súhvezdia, alebo také hviezdy, ktoré bez problémov nájdete na mapke aj na oblohe. Nesmú to byť červené hviezdy a premenné hviezdy!
Pri horších podmienkach (limitná magnitúda je 5 a menej magnitúd) je určovanie limitných magnitúd podľa IMO pravdepodobne menej presné. v takom prípade je vhodnejšie určovať limitné magnitúdy priamo podľa vhodnej mapky.

Tags: Teória, vizuálne pozorovanie

Tento článok bol odoslaný dňa Nedeľa, Apríl 11th, 2010 at 15:33 a zaradený do kategórieNávod na pozorovanie, Pre skúsených pozorovateľov, Pre začiatočníkov, Teória. Môžte sledovať reakcie k článku pomocou RSS 2.0. Môžte zanechať reakciu, alebo spätný odkaz z vašej stránky.