Rozhovor s Jurajom Tóthom
Juraj Tóth je slovenský astronóm. V roku 1998 pozoroval z observatória v Modre Leonidy. Výsledky pozorovaní uverejnil v časopise Earth, Moon and Planets.
Jeho fotografia Leoníd doslova obletela celý svet. Juraj v súčasnej dobe učí astronómiu na fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzite Komenského.
Veľmi ma potešilo, keď som sa s ním stretol a poprosil ho o rozhovor. Žiaľ Juraj nemal príliš veľa času. Musím poďakovat aj Pavlovi Habudovi, ktorý pomohol z otázkami.
Juraj, kedy si sa prvýkrát dozvedel o prelete bolidu nad Košicami? Tušil si, že by z neho mohol dopadnúť meteorit?
Prvýkrát som sa to dozvedel z médií v pondelok (1. marca), čiže deň po prelete. A či som vedel, žeby z toho mohol byť meteorit? Meteor mal extrémnu jasnosť, čiže sme tušili, že by mohlo niečo dopadnúť na povrch, ale nepamätám sa, že by som hneď od začiatku rozmýšľal nad tým, že by mohol dopadnúť meteorit. Ale hneď na ďalší deň sa mi ozval Pavel Spurný z Ondřejova. Oznámil mi, že existujú videozáznamy z preletu meteoru a poprosil ma, či by som tie záznamy neskalibroval. Záznamy boli nasnímané v Maďarsku.
Stále nie sú uverejnené dráhové elementy bolidu. Kto spočítal jeho predbežnú dráhu a dopadovú elipsu?
Celá ta genéza bola taká, že Pavel Spurný a nezávisle na ňom aj Tibor Csorgei skontaktovali maďarských kolegov (z maďarskej astronomickej asociácie) a Antal Igaz navštívil majiteľov videokamier, ktoré nasnímali bolid a urobil prvú kalibráciu záznamov. To sa dialo počas prvého týždňa po dopade. Tieto dáta poskytol Jiřímu Borovičkovi a Pavlovi Spurnému z Ondřejova. Jiří Borovička zrátal predbežnú dráhu a dopadovú oblasť. To samozrejme nebolo hneď, trvalo to tak týždeň. Najviac sa o to zaslúžili kolegovia z Ondřejova.
Dráha bolidu bude uverejnená najprv vo vedeckých časopisoch. Čaká sa aj na spracovanie dát z tretej kamery.
Vypočítalo sa teda miesto dopadu a začala sa pripravovať expedícia na hľadanie meteoritu.
Príprava tejto expedície netrvala príliš dlho. Nebola to naša prvá expedícia, tak sme presne vedeli čo treba robiť. Doslova sme sa rozhodovali z jedného dňa na druhý. Prvýkrát sme boli na predbežnom mieste dopadu (ktoré vyrátal Jiří Borovička) 12. marca. Bol som tam ja a dr. Kornoš. Na mieste dopadu sa ešte nachádzal sneh, tak sme robili také sondovanie. Vyzvedali sme sa miestnych ľudí, či niečo videli alebo počuli. Chceli sme vedieť, či lokalita vyrátaná J. Borovičkom je správna a či sa nám na základe svedectiev ľudí nepodarí spresniť miesto dopadu.
Druhýkrát sme tam boli 20. marca. To bola už prvá oficiálna vyhľadávacia expedícia. Niekoľko dní predtým zliezol sneh a dalo sa už hľadať. Zobrali sme všetky potrebné veci. Napríklad aj vrecúška z igelitu, fotoaparáty a GPS. Vrecúška sme ale zobrali prvýkrát a oplatilo sa, lebo sme meteorit našli 
Meteorit hľadali ľudia zo SAV, boli sme tam my z katedry a zúčastnili sa aj ľudia z hvezdární v Žiari nad Hronom, z Banskej Bystrice a z Kysuckého Nového Mesta. Ja som zohnal ľudí z našej katedry (hlavne doktorantov), Ján Svoreň mal na starosti skupinu ľudí z Tatier (SAV) a Stano Kaniansky zohnal ľudí z hvezdární.
Takže ľudia vedeli o tom, že si majú zobrať igelitové vrecúška, aby bez dotyku ľudskej ruky zobrali potenciálny meteorit?
Samozrejme, meteorit by nemal prísť do kontaktu s ľudskou rukou. Môže sa tak kontaminovať prípadný biologický obsah. Ja som svoj prvý nájdený meteorit zobral do rúk. Neveril som totiž či to je vôbec on. Poťažkal som ho, prezrel som si ho zo všetkých strán, ale nasledujúce meteority sme už poctivo brali bez dotyku ľudských rúk.
Koľko ľudí hľadalo meteority?
Nemám presnú štatistiku, ale šlo o 30-40 ľudí.
Nemáme veľa meteoritov nájdených na základe výpočtov dráhy meteoru. Na území Česka a Slovenska sa našlo koľko meteoritov? Prvý bol meteorit Příbram. Ktoré boli ďalšie?
Ďalší bol meteorit Morávka, tento meteorit je tretí v poradí. Nad územím Slovenska však preletelo viac bolidov, kde sa vyrátala dopadová oblasť, meteority sa však nenašli. Šlo napríklad o meteor Zvolen alebo Martin
Veril si tomu, že sa vám podarí meteorit nájsť? Dráha a dopadová oblasť bola určená menej presne ako pri iných dopadoch.
Na každú expedíciu ideme s veľkým očakávaním, aj napriek tomu, že na iných expedíciách sme nenašli meteorit. Nikto z nás nebol nejak negatívne naladený. Predtým sme hľadali meteorit Morávka (jeho hlavné teleso). Podľa predpokladov J. Borovičku mal meteorit zaletieť až nad Slovensko. Hľadali sme aj meteorit Martin. Ten sme hľadali 2 roky a bez úspechu.
Takže koľko hodín si neúspešne hľadal meteority?
Na hodiny to neviem odhadnúť ale niekoľko týždňov určite. Súhrne to môže byť asi 2 mesiace.
Nie je jednoduchšie hľadat meteority na Sahare alebo v Antarktíde? Nie je tam tráva, nie je tam žiadny hornatý terén.
To určite jednoduchšie je, ale na Sahare a Antarktíde nie je bolidová alebo video sieť, takže nezistíme presne miesto dopadu. V austrálskej púšti už však vzniká takáto sieť. V Sudáne síce našli meteorit po dopade planétky 2008 TC3, ale tu mali vedci k dispozícii presné dráhové elementy.
Veľkú časť práce odviedli maďarskí astronómovia. Je pre nich pripravená odmena?
Samozrejme áno. Českí a maďarskí kolegovia odviedli obrovský kus práce, tak časť meteoritu bude dopravená v súlade zo slovenskou legislatívou do českých a maďarských múzeí.
Skús opísať pocity jedným slovom. Aké to bolo?
V prvom okamihu po nájdení meteoritu som necítil žiadne emócie. Tie prišli neskôr. Ale najviac sa mi páčila spolupráca so všetkými kolegami. Vôbec neboli žiadne problémy.
Sú urobené nejaké mineralogické a chemické analýzy? Podľa všetkého ide o obyčajný chondrit.
Boli urobené prvé analýzy. Dr. Haloda z Českej geologickej služby urobil na jednej vzorke meteoritu predbežnú analýzu. Podľa všetkého je to skutočne chondrit. Ale ešte predtým sa urobila analýza na kozmogénne izotopy. Tá sa urobila v podstate hneď po nájdení meteoritu (25. marca). A potvrdila mimozemský pôvod vzorky. Ďalšie analýzy sa robia v prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a v geologickom ústave Dionýza Štúra. Tam budú urobené kompletné mineralogické analýzy. Ďalšie analýzy sa pripravujú.
Budú sa hľadať ďalšie úlomky meteoritu Košice?
Teraz mapujeme pádovú oblasť a skúsime podľa rozdelenia meteoritov (podľa hmotnosti, podľa frekvencie a hustoty) rekonštruovať tmavú fázu letu ale aj tú svetelnú. Bolo tam viacero fragmentačných fáz.
